S rozvojom globaliz\u00e1cie sa jazykov\u00e9 kompetencie st\u00e1vaj\u00fa cennej\u0161\u00edmi na individu\u00e1lnejaj spolo\u010denskej \u00farovni (OECD, 2012). Osvojenie si druh\u00e9ho jazyka sa preto stalo \u017eivotne d\u00f4le\u017eit\u00fdm. Dopyt po dvojjazy\u010dn\u00fdch a dokonca viacjazy\u010dn\u00fdch osob\u00e1ch (Soares et al., 2013) bol stanoven\u00fd ako priorita vzdel\u00e1vania v dne\u0161nej glob\u00e1lnej spolo\u010dnosti (Glazer et al., 2017).<\/p>\n\n
Tieto o\u010dak\u00e1vania ovplyvnila aj migr\u00e1cia a kult\u00farna v\u00fdmena medzi r\u00f4znymi krajinamii regi\u00f3nmi, ktor\u00e1 men\u00ed krajiny na ovl\u00e1daj\u00face viac jazykov a multikult\u00farne komunity, ako aj dostupnos\u0165 internetu, ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje jednoduch\u00e9 spojenie \u013eud\u00ed kdeko\u013evek na svete. Jednotlivci a spolo\u010dnos\u0165 musia vybavi\u0165 seba a svoje bud\u00face gener\u00e1cie potrebn\u00fdmi zru\u010dnos\u0165ami, aby \u00faspe\u0161ne prekonali prek\u00e1\u017eky modernej viacjazy\u010dnej spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n
Na druhej strane globaliz\u00e1cia u\u013eah\u010dila jednotlivcom pr\u00edstup k jazykov\u00fdm u\u010debn\u00fdm zdrojom a materi\u00e1lom z cel\u00e9ho sveta. U\u010denie sa nov\u00e9ho jazyka m\u00f4\u017ee by\u0165 n\u00e1ro\u010dn\u00e9a zd\u013ahav\u00e9, ale v\u010faka roz\u0161\u00edreniu internetu a online v\u00fdchodisk\u00e1m na u\u010denie sa jazykov, je teraz mo\u017en\u00e9 absolvova\u0165 jazykov\u00e9 kurzy a z\u00edska\u0165 pr\u00edstup k jazykov\u00fdm u\u010debn\u00fdm zdrojomz ak\u00e9hoko\u013evek miesta na svete.<\/p>\n\n
Takto sa objavilo u\u010denie zalo\u017een\u00e9 na technol\u00f3gi\u00e1ch, ktor\u00e9 v\u00fdrazne posilnilo \u0161t\u00fadium jazykov, preto\u017ee tieto inovat\u00edvne n\u00e1stroje m\u00f4\u017eu by\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9 najm\u00e4 pre \u0161tudentov, ktor\u00ed m\u00f4\u017eu ma\u0165 probl\u00e9my s tradi\u010dn\u00fdmi met\u00f3dami u\u010denia sa jazykov, alebo pre \u017eiakov, ktor\u00ed chc\u00fa jednoducho n\u00e1js\u0165 nov\u00e9 a zauj\u00edmav\u00e9 sp\u00f4soby u\u010denia. Okrem toho m\u00e1 enormn\u00fd vzdel\u00e1vac\u00ed potenci\u00e1l v prostred\u00ed triedy, ale aj mimo nej, preto\u017ee umo\u017e\u0148uje \u0161tudentom jednoduch\u00fd pr\u00edstup k r\u00f4znym v\u00fdu\u010dbov\u00fdm materi\u00e1lom pomocou rozli\u010dn\u00fdch vzdel\u00e1vac\u00edch platforiem; navy\u0161e u\u013eah\u010duje \u0161tudentom kontakt s lekciami a v\u00fdu\u010dbou dom\u00e1ci hovoriacich \u013eud\u00ed, a ich zapojenie do rozmanit\u00fdch online kurzov (Be\u0107irovi\u0107 et al., 2021).<\/p>\n\n
Digit\u00e1lna technol\u00f3gia v\u00fdu\u010dby jazykov, ktor\u00e1 \u010dasto umo\u017e\u0148uje \u0161tudentom prisp\u00f4sobi\u0165si svoje u\u010debn\u00e9 sk\u00fasenosti a pracova\u0165 vlastn\u00fdm tempom, stimuluje proces u\u010denia, a maximalizuje schopnosti \u0161tudentov v akt\u00edvnom u\u010den\u00ed. Okrem toho umo\u017e\u0148uje \u0161tudentom so \u0160VVP, prisp\u00f4sobi\u0165 proces u\u010denia sa jazyka ich potreb\u00e1m a schopnostiam. T\u00fdmto sp\u00f4sobom m\u00f4\u017eu \u0161tudenti \u010do najlep\u0161ie vyu\u017ei\u0165 svoj \u0161tudijn\u00fd \u010das a pom\u00e1ha im vyhn\u00fa\u0165 sa pre\u0165a\u017eeniu alebo frustr\u00e1cii, \u010do ich vedie k dosiahnutiu auton\u00f3mie u\u010diaceho sa a k tomu, aby sa stali auton\u00f3mnymi a samoreguluj\u00facimi sa \u0161tudentmi (Be\u0107irovi\u0107 et al., 2021).<\/p>\n\n
Okrem toho, \u017ee digit\u00e1lne jazykov\u00e9 n\u00e1stroje s\u00fa z\u00e1bavn\u00e9 a efekt\u00edvne, m\u00f4\u017eu predstavova\u0165 aj pridan\u00fa hodnotu v procese u\u010denia sa jazykov, preto\u017ee pon\u00fakaj\u00fa \u0161irok\u00fa \u0161k\u00e1lu zdrojov a materi\u00e1lov v najr\u00f4znej\u0161\u00edch kontextoch i form\u00e1toch, od interakt\u00edvneho softv\u00e9runa u\u010denie sa jazykov, a\u017e po online kurzy, aplik\u00e1cie na u\u010denie jazykov alebo elektronick\u00e9 knihy.<\/p>\n\n
V tomto smere sa n\u00e1\u0161 projekt BiblioLingua zameriava na vytv\u00e1ranie elektronick\u00fdch kn\u00edh, ktor\u00e9 maj\u00fa zlep\u0161i\u0165 jazykov\u00e9 zru\u010dnosti \u0161tudentov, najm\u00e4 t\u00fdch so \u0161pecifick\u00fdmi poruchami u\u010denia, sluchov\u00fdm postihnut\u00edm alebo zo znev\u00fdhodnen\u00e9ho prostredia, prostredn\u00edctvom digit\u00e1lneho, prisp\u00f4soben\u00e9ho a ilustrovan\u00e9ho \u010d\u00edtania. Ver\u00edme v potenci\u00e1l tohto form\u00e1tu, preto\u017ee mnoh\u00e9 \u010d\u00edta\u010dky elektronick\u00fdch kn\u00edh pon\u00fakaj\u00fa funkcie, ako je nastavite\u013en\u00e1 ve\u013ekos\u0165 textu, p\u00edsma a farba pozadia, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu \u0161tudentom so zrakov\u00fdm postihnut\u00edm alebo in\u00fdmi probl\u00e9mami s \u010d\u00edtan\u00edm u\u013eah\u010di\u0165 pr\u00edstup k materi\u00e1lu a jeho pochopenie. Okrem toho m\u00f4\u017eu elektronick\u00e9 knihy poskytova\u0165 zvukov\u00e9 verzie textu, \u010do m\u00f4\u017ee by\u0165 obzvl\u00e1\u0161\u0165 u\u017eito\u010dn\u00e9 pre nepo\u010duj\u00facich alebo nedosl\u00fdchav\u00fdch \u0161tudentovalebo \u0161tudentov, ktor\u00ed pracuj\u00fa na svojich zru\u010dnostiach po\u010d\u00favania s porozumen\u00edm. V kone\u010dnom d\u00f4sledku m\u00f4\u017eu tieto aspekty prispie\u0165 k tomu, aby sa \u010d\u00edtanie stalo pr\u00edstupnej\u0161\u00edm a inkluz\u00edvnej\u0161\u00edm pre v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n\n
Be\u0107irovi\u0107, S., Brdarevi\u0107\u010celjo, A. and Deli\u0107, H. (2021). The use of digital technology in foreign language learning, SN Soc Sci, 1(246). https:\/\/doi.org\/10.1007\/s43545-021-00254-y<\/a><\/p>\n\n Glazer, M., Harris, K., Ost, D., Gower, M. and Ceprano, M. (2017). Creating Bilingual Books to Facilitate Second Language Learning. Journal of Inquiry & Action in Education, 8(2), 81-89. https:\/\/files.eric.ed.gov\/fulltext\/EJ1140121.pdf<\/a><\/p>\n\n Soares, T., Anguera, X. and Trancoso, I. (2013). Second Language Learning Using Bilingual eBooks. (Publication no. 13588). Instituto de Engenharia de Sistemas e Computadores. https:\/\/www.inesc-id.pt\/publications\/13588\/pdf<\/a><\/p>\n\n