Príbeh sa začína rozprávačom, archeológom z Paríža, ktorý navštevuje dedinu Ille, aby preskúmal miestne ruiny.
Na odporúčanie svojho priateľa, pána de P., rozprávač zostáva bývať s pánom de Peyrehorade, nadšeným zberateľom starožitností.
Nedávno, keď sa snažil vykoreniť uschnutý olivovník, objavil na svojom pozemku zakopanú antickú rímsku sochu Venuše v životnej veľkosti. Socha je mimoriadne krásna ale dedinčania veria, že má diabolskú moc už od začiatku – sotva vykopaná, socha “zranila” Jeana Colla – spadla mu na nohu a zlomila mu ju.
Počas svojho pobytu sa rozprávač dozvie, že syn pána de Peyrehorade, Alphonse, sa má oženiť s bohatou dedičkou, slečnou de Puygarrig. Pán de Peyrehorade a jeho rodina chcú, aby sa rozprávač zúčastnil na obrade ako rodinný priateľ. Rozprávač rýchlo pochopí, že Alphonse svoju budúcu nevestu nemiluje, ale ide mu len o finančný zisk.
V deň svojej svadby sa Alphonse zapojí do temperamentnej hry Paume proti skúseným španielskym muletárom.
Snubný prsteň, ktorý sa chystá dať svojej budúcej manželke, nasadí na prst sochy Venuše a povie, že ho prsteň ruší a zhoršuje jeho hru. Zvíťazí, získa si obdiv dedinčanov a nenávisť svojich protivníkov. V zhone, keď odchádza na svadbu, však zabudne prsteň na prste sochy.
Neskôr v ten istý deň sa Alphonse de Peyrehorade zverí rozprávačovi so svojím trápením, že sa mu na prste sochy Venuše zasekol snubný prsteň, čo naznačuje nadprirodzenú zápletku. Rozprávač, spočiatku skeptický, súhlasí s vyšetrovaním, ale váha, pretože si nie je istý, či sú Alphonsove slová ovplyvnené opitosťou, alebo je na jeho tvrdeniach niečo pravdy. Nakoniec sa rozprávač rozhodne ignorovať Alphonsovu požiadavku a ide spať.
Rozprávač zaspí a počuje ťažké kroky na schodoch. Skoro ráno ho zobudia tie isté ťažké kroky, ktoré idú dolu po schodoch. Podozrieva opitého Alphonsa, ale čoskoro počuje výkriky a búchanie dverí.
V ich svadobnej komnate vidí Alphonsa mŕtveho na rozbitej posteli, matka plače nad jeho mŕtvym telom a otec mu dáva kolínsku na spánky, aby ho prebudil. Na pohovke na druhej strane miestnosti leží nevesta, zdesená, šokovaná a v kŕčoch.
Pri pohľade na Alphonsovo telo stúpi na nejaký predmet. Uvedomí si, že je to snubný prsteň, ktorý mal predtým zaseknutý na Venušinom prste.
Rozprávač vyšetruje záhadnú smrť Alphonsa de Peyrehorade a zvažuje možnosť vraždy. Hľadá náznaky alebo stopy po vlámaní, ale nemôže ich nájsť. Podozrieva španielskeho muletára, ale pochybuje, že by si zvolil takýto násilný spôsob potrestania svojho protivníka. Tajuplná prítomnosť sochy Venuše jeho obavy ešte prehĺbi.
Keď obchádza dom a hľadá stopy, nájde na zemi hlboko odtlačené stopy, hoci pršalo. Myslí si, že to boli pravdepodobne Alphonsove stopy, keď išiel hľadať svoj prsteň zaseknutý na soche.
O krátky čas prichádza perpignanský kráľovský prokurátor. Ten rozprávačovi povie, že Alphonsova pani sa zbláznila. Opisuje desivý zážitok, keď v posteli pocítila ťažkú, chladnú prítomnosť a neskôr videla sochu Venuše, ktorá zovrela v náručí a zabila jej manžela. Potom socha odišla, nechala Alphonsa mŕtveho a Alphonsovu madam v šoku.
Svoje svedectvá poskytujú aj ďalší ľudia – španielsky muletár a domáci, pričom všetky svedectvá sú dosť nepresvedčivé. Domáci rozprávačovi povie, že v noc svadby Alphonse hľadal rozprávača, ale nenašiel ho. Rozprávač sa domáceho pýta, či mal Alphonse na prste snubný prsteň, ale domáci to popiera s tým, že by si to určite všimol. Záhada prsteňa teda zostáva.
Rozprávač sa po Alphonsovom pohrebe chystá opustiť Ille, zmätený a znepokojený touto nevysvetliteľnou situáciou. Ženíchov otec, pán de Peyrehorade, zoslabnutý žiaľom, ho sprevádza do záhrady, kde sa obaja pozerajú na sochu Venuše, čo pána de Peyrehoradea privedie k slzám. Rozprávač odchádza a neskôr sa dozvedá, že pán de Peyrehorade zomrel niekoľko mesiacov po svojom synovi. Sochaa Venuše bola následne na želanie jeho manželky roztavená na kostolný zvon, ale zdá sa, že prináša nešťastie, keďže od jeho inštalácie vinice v Ille dvakrát zamrzli.
