Vďaka filmom a televíznym seriálom čitatelia znovu objavili mnohé knihy, a tie sa stali populárnejšími viac ako kedykoľvek predtým. Ukážkový príklad tohto úspechu predstavuje náročná tvorba Johna Ronalda Reuela Tolkiena (1892 – 1973).
Možno nie každý vie, že J.R.R. Tolkien vo svojich knihách nielen vymýšľal postavy, svety a tradície, ale svojim príbehom dodal to, čo odlišuje kultúry a hlboko charakterizuje každého jednotlivca: jazyk.
Oxfordský profesor, filológ a lingvista Tolkien, vymyslel 20 jazykov, každý s vlastnou slovnou zásobou, gramatikou a syntaxou. Spomedzi nich sú najkomplexnejšie a najfascinujúcejšie elfské jazyky quenijčina (jazyk učených a rozumných elfov strateného Západu, akási „elfská latinčina“) a sindarčina (jazyk elfov Stredozemia). Všetky Tolkien dômyselne prepojil do vývojovej schémy a spoločných väzieb, ktoré sa veľmi podobajú jazykom skutočného sveta.
Činnosť vytvárania umelých jazykov rozvíjaním ich jednotlivých častí (fonológia, gramatika, lexika…) sa nazýva „glosopoiesis“, z gréckeho glossa (jazyk) a póiesis (tvorba). Tvorca jazyka môže mať rôzny cieľ, napríklad v rámci románu môže vynájdenie „lingua franca“ umožniť stretnutie postáv z rôznych svetov a kultúr. Alebo iným dôvodom môže byť čisto jazykový experiment.
Tolkien už od mladosti prejavoval záujem o jazyky: gréčtina, latinčina, taliančina a fínčina patrili medzi prvé jazyky, ktoré si osvojil s mimoriadnou zručnosťou. Slávny Tolkienov vtipný citát prirovnáva objavenie fínčiny k objaveniu „pivnice plnej fliaš neobyčajného vína, ktorého druh a chuť som nikdy predtým neochutnal. Úplne ma to opojilo“.
Tolkien to napísal v jednom zo svojich listov: „Nikto mi neverí, keď hovorím, že moja rozsiahla kniha (t. j. Pán prsteňov) je pokusom o vytvorenie sveta, v ktorom sa forma jazyka, prijateľná pre moje osobné estetické cítenie, môže zdať ako skutočná. “
Bez ohľadu na vývoj týchto skutočností, teda či Tolkien využíval svoje príbehy pre potešenie z tvorby nových jazykov, alebo naopak, tvorba nových jazykov inšpirovala jeho príbehy, nás, čitateľov, stále fascinuje atmosféra, ktorú anglický spisovateľ vytvára v každom zo svojich diel.
Zatiaľ čo na jednej strane možno vytvoriť nekonečné množstvo jazykov, na druhej strane moderní lingvisti predkladajú veľmi zaujímavý pohľad na svetové jazyky. Podľa jazykovedcov sú si v skutočnosti všetky jazyky, ktorými hovoríme, v určitých aspektoch podobné: prejavujú sa v nich rovnaké zákonitosti, riadia sa rovnakými pravidlami, učia sa úplne rovnakým spôsobom. Rozdiely sú teda len mierne. Noam Chomsky (nar. 1928; americký filozof, lingvista, kognitívny vedec, teoretik v oblasti komunikácie a politický aktivista) tvrdí, že ak by vedec z Marsu, bytosť s iným typom inteligencie, skúmal jazyky sveta, dospel by k záveru, že všetky sú dialektami jedného jazyka, ktorý predstavuje „univerzálnu gramatiku“.
Na záver možno povedať, že jazyky sa menia, vyvíjajú a vznikajú, ale základom pre človeka je komunikácia. Rozmanitosť prináša bohatstvo všade.