V centre mesta je krásna socha. Volá sa Šťastný princ. Je pokrytá zlatom.
Na mieste očí má dva jagavé drahokamy. Na svojom meči má aj veľký červený klenot. Každý ho obdivuje.
Jednu noc prelieta lastovičiak nad mestom. Unaví sa. Odpočíva na soche.
.
Veľká kvapka vody padá na sochu. Socha Šťastného princa sa rozplače.
.
Princ uvidí ženu s malým synom. Chlapec je chorý.
Má horúčku. Chutili by mu pomaranče. Nemôžu si ich však dovoliť.
Šťastný princ žiada lastovičiaka: „Vezmi môj červený drahokam a odovzdaj ho chlapcovej mame!“ Lastovičiak vezme drahokam a daruje ho chudobnej žene.
V meste žije aj chudobný spisovateľ. Je mu zima. Hladuje. Nemôže pokojne pracovať.
.
Šťastný princ žiada lastovičiaka: „Vezmi môj vzácny drahokam a odovzdaj ho spisovateľovi!“ Je to vzácny klenot. Lastovičiak odovzdá drahokam chudobnému spisovateľovi.
Po ulici sa túla malé dievčatko. Predáva zápalky. Zápalky sú však polámané. Nedokáže ich predať.
Šťastný princ žiada lastovičiaka: „Vezmi drahokam z môjho druhého oka a odovzdaj ho tomu malému dievčaťu!“ Je to drahý šperk.
Lastovičiak princovo prianie splní. Dievča je veľmi šťastné.
.
Šťastný princ tak prichádza o obe oči. Požiada lastovičiaka, nech odletí. Lastovičiak ho však neopúšťa. Porozpráva princovi, čo videl v meste.
Princ žiada lastovičiaka: „Vezmi si zlaté časti môjho tela a rozdaj ich chudobným ľuďom v meste!“ Napokon princ stratí svoje čaro aj klenoty. Soche princa už neostal žiadny zlatý odev. V očiach už nemá ani iskru.
Lastovičiak hynie od zimy. Princovo srdce náhle puká, keď lastovičiak umrie.
Starosta sa prechádza po meste. Pozerá na sochu Šťastného princa. Je rozčarovaný a socha sa mu už nepáči.
Starosta nariadi odstránenie a roztavenie sochy. Srdce princa sa však neroztopí. Pracovníci mesta odhodia srdce a telo lastovičiaka preč.
Jedného dňa Boh žiada anjela: „Prines mi z mesta dve najvzácnejšie veci!“ Anjel prináša užialené princovo srdce a neživé telo lastovičiaka. Boh ich s láskou prijme.