Vysoko nad mestom, na vysokom stĺpe stojí socha šťastného princa. Je pokrytá tenkými lístkami z rýdzeho zlata. Jeho oči sú z drahokamov. Všetci ho obdivujú.
Jednu noc prelietava nad mestom lastovičiak. Jeho kamaráti sú v Egypte. On za nimi zaostáva. Zamiloval sa do krásnej trstinky.
.
Lastovičiak prosil trstinku, aby cestovala s ním, ale trstinka odmietla. Je veľmi pripútaná k svojmu domovu. Lastovičiakovi sa už zunovala jeho láska. Ostatné lastovičky odsudzovali ich vzťah, pretože trstinka mala príliš veľa príbuzných a žiadne peniaze.
Lastovičiak chce prenocovať na soche, ktorá sa týči na vysokom stĺpe. Zaspí. Na lastovičiaka spadne veľká kvapka vody. Oči šťastného princa zaliali slzy. Stekajú mu po zlatých lícach. Rozpráva lastovičiakovi o svojom živote, keď ešte žil…
.
.
Žil v šťastnom paláci. Nevedel, čo sú to slzy. Počas dňa sa hrával so svojimi spoločníkmi v záhrade.
Podvečer usporadúval bál vo veľkej sále. Volali ho Šťastný princ.
Z výšky teraz vidí navôkol všetku krutosť a utrpenie svojho mesta. Hovorí lastovičiakovi o chudobnej žene. Je krajčírka.
Jej tvár je štíhla a strhaná. Má drsné červené ruky, všade popichané od ihiel. Vyšíva mučenky na saténovú róbu pre najkrajšiu z kráľovniných družičiek. Tá si ju oblečie na ďalší dvorný ples.
Syn chudobnej ženy je chorý. Chlapec si želá pomaranče. Jeho matka však nemá žiadne peniaze, aby mu ich kúpila. Šťastný princ požiada lastovičiaka, aby mu pomohol.
Lastovičiak vybral veľký červený rubín z princovho meča. Priniesol ho do domu chudobnej ženy. Nechal ho na stole.
Princ povedal lastovičiakovi o chudobnom mladom mužovi, ktorý píše divadelnú hru. V jeho dome je taká zima, že nemôže pracovať. Princ požiadal lastovičiaka, aby vyďobol jeden drahokam z jeho oka.
.
Princove oči sú zo vzácnych zafírov. Lastovičiak odovzdal cenný drahokam mladému mužovi. Ten si zaň môže kúpiť jedlo, drevo na kúrenie a dokončiť svoju hru.
Princ povedal lastovičiakovi o malom dievčatku, ktoré na ulici predáva zápalky. Zápalky jej spadnú do bahna. Nemôže ich už predávať.
Malé dievčatko so zápalkami plače. Nemôže ísť domov bez peňazí. Princ požiada lastovičiaka, aby mu vytrhol ďalšie zafírové oko.
.
Lastovičiak odovzdá drahý šperk dievčatku so zápalkami. Dievčatko uteká domov šťastné. Šťastný princ prichádza o obe oči.
Šťastný princ požiada lastovičiaka, aby odišiel do Egypta. Lastovičiak sľúbi princovi, že s ním zostane navždy. Na ďalší deň lastovičiak sedí na princovom pleci a rozpráva mu príbehy, ktoré zažil v neznámych krajoch. Hovorí mu o ibisoch, ktoré stoja na brehoch Nílu a chytajú karasov; o kráľovi mesačných hôr, ktorý je taký čierny ako eben a uctieva veľký krištáľ.
Lastovičiak letel ponad veľké mesto a hovorí princovi, čo v ňom videl. Rozpráva mu o biednom živote chudobných ľudí.
Šťastný princ požiada lastovičiaka, aby rozobral kúsky zlata, ktorými je pokrytá jeho socha. Lastovičiak ich rozdá chudobným ľuďom z mesta.
V tú zimu lastovičiak hynie od chladu. Pred svojím skonom pobozká Šťastného princa na pery. Princovo srdce z olova pukne vo chvíli, keď mu jeho milovaný lastovičiak padá mŕtvy k nohám.
Šťastný princ vyzerá ošarpane, nie je už viac zlatý. Starostovi mesta sa socha nezdá byť krajšia od žobráka. Nariadi, aby ju zhodili. Socha sa rozpustí, ale olovené srdce sa neroztaví.
Robotníci odhodia zlomené srdce do kontajnera, v ktorom leží mŕtvy lastovičiak.
Raz zosiela Boh jedného zo svojich anjelov do mesta. Požiada ho, nech mu odtiaľ prinesie dve najvzácnejšie veci. Anjel vezme srdce z olova a mŕtveho vtáčika.
Boh sa veľmi teší z anjelovho rozhodnutia. Povie, že tento malý vtáčik by mal spievať naveky a Šťastný princ by ho mal velebiť v jeho zlatom meste.
