Dyslexia zvyčajne neuľahčuje učenie sa iného jazyka, najmä takého nepriehľadného ako je angličtina, a preto na fórach vidíme veľa správ o ťažkostiach, ktoré majú študenti s dyslexiou, keď musia čeliť hodinám angličtiny v škole alebo na strednej škole. Skúsenosti, ktoré sme nazbierali nás však učia, že to nie je nemožné a že ide predovšetkým o zmenu stratégie pokiaľ ide o učenie sa a výuku.
Základnou súčasťou učenia sa akéhokoľvek jazyka je slovná zásoba. Je to najdôležitejšia súčasť, dokonca dôležitejšia ako gramatika. Mnohé kurzy angličtiny sa primárne zameriavajú na gramatiku a slovnú zásobu ponechávajú ako druhoradú, ako niečo, čo sa dá robiť doma.
Je to však práve slovná zásoba, ktorá nám umožňuje komunikovať v inom jazyku. Dáva nám nástroje na to, aby sme sa vyjadrili a aby sme sa pochopili, ale aj aby sme porozumeli druhej osobe.
Dnes budeme hovoriť o stratégii pre študenta s dyslexiou, aby sa naučil ovládať angličtinu posilňovaním slovnej zásoby.
Na to máme 3 kľúče (alebo fázy), ktoré sú rovnako dôležité a veľmi praktické pre dyslektický mozog:
Vidieť
Vieme, že väčšina žiakov s dyslexiou pracuje veľmi zle s písaným textom, ale veľmi dobre s obrázkami. Prvým kľúčom je teda to, aby študent videl nielen slovo, ktoré sa má naučiť v písanej forme, ale aj obrázok, ktorý ho predstavuje. Môže to byť obrázok na papieri (alebo obrazovke), ale smie to byť aj predmet. Sú ľudia, ktorí napĺňajú svoj dom papierovými lístkami. Na stole je lístok s nápisom „TABLE“, na stoličke s „CHAIR“ atď. Dôležité je, že študent môže prepojiť nové slovo (v tomto prípade „stôl“ a „stolička“) s niečím vizuálnym, či už ide o predmet alebo jeho obrázok.
Ľudia s dyslexiou majú malú schopnosť dekódovať písaný text, ale majú vysokú vizuálnu a/alebo kinestetickú schopnosť. Preto vizuálne a kinestetické podnety fungujú dobre pre ich mozog.
Opakovať
V prvej fáze sa spája nové slovo s objektom, ktorý ho predstavuje, podporuje vytváranie nových nervových spojení, ktoré tvoria nové informácie v pracovnej alebo krátkodobej pamäti. Neskôr je dôležité tieto spojenia ukotviť, pretože ak tak neurobíme, spojenia zaniknú hneď po ich vytvorení. Dôležité je preniesť informácie z pracovnej pamäti do dlhodobej pamäti. Toto ukotvenie sa robí opakovaním. Čím častejšie toto nervové spojenie (medzi novým slovom a objektom, ktorý ho predstavuje) opakujeme, tým pevnejšie zostane v našej dlhodobej pamäti. Nejde však o to opakovať to 50-krát za sebou, aby ste si upevnili tieto znalosti, ale robiť to s niekoľkými opakovaniami a s prestávkami medzi sedeniami. Intervaly môžu byť niekoľkohodinové alebo denné (nemali by byť príliš dlhé, inak sa nové učenie vytratí z krátkodobej pamäti). Keďže pracujeme so žiakmi s dyslexiou je veľmi dôležité, aby sa opakovania vykonávali viaczmyslovým spôsobom. S obrázkami, s predmetmi, so zvukom (alebo hovoreným slovom) a niekedy (aj keď je to ťažšie kvôli dyslexii) s písanými slovami. Môžeme zmeniť nielen kanál, ale aj prezentáciu (zoznam slov, hra, puzzle, komiks, príbeh, video, pieseň, farby atď.). Čím viac kanálov a prezentácií používame, tým lepšie sú informácie ukotvené.
Kontextualizovať
Dyslektický mozog nezvykne mať rád abstraktné veci, preto poslednou fázou učenia sa slovnej zásoby je kontextualizácia. Novú slovnú zásobu používame v reálnych situáciách ako sú rozhovory alebo príbehy, aby študent pochopil, že slovná zásoba je skutočne užitočná, aby mohol lepšie komunikovať.
Aktívne používanie novej slovnej zásoby naučenej v situáciách, ktoré simulujú skutočnú komunikáciu je oveľa jednoduchšie ako uviesť zoznam slov v ľavom stĺpci a požiadať študenta, aby ho preložil napravo.
Je oveľa efektívnejšie požiadať študenta, aby použil nové slová v reálnom rozhovore (príbehu), alebo jemu/jej kládol otázky a povedal jemu/jej, že musí odpovedať pomocou novej slovnej zásoby. „…ako mu klásť otázky a žiadať ho, aby odpovedal pomocou novej slovnej zásoby.“ Prostredníctvom týchto cvičení nová slovná zásoba dáva študentovi komunikačný zmysel a oveľa lepšie sa uchováva v dlhodobej pamäti.
A malé tajomstvo navyše…
Všetko, čo sme tu zhrnuli pre žiakov s dyslexiou, robí zázraky aj so žiakmi bez dyslexie, a to platí takmer pre všetky úpravy, ktoré môže pre žiakov s dyslexiou urobiť ktokoľvek.