Preklad je umením aj vedou, balansuje medzi vernosťou originálneho textu a prispôsobením sa novému jazykovému a kultúrnemu kontextu. Pokiaľ ide o preklad literatúry, každé prevedenie je jedinečnou interpretáciou, ponúkajúcou čitateľom nový pohľad na známe príbehy a postavy.
Umenie prekladu alebo orientácia v kultúrnych kontextoch a jazykových nuansách
Prekladanie literatúry nie je jednoduché. Prekladatelia sa musia orientovať v spletitej sieti jazykových nuáns, kultúrnych odkazov a štylistických prvkov v pôvodnom texte. Každý jazyk má svoj vlastný jedinečný rytmus, intonáciu a špecifiká, ktoré je potrebné starostlivo zachovať alebo kreatívne prispôsobiť, aby podstata pôvodného diela zostala nedotknutá.
Jedným z najpútavejších aspektov prekladanej literatúry je to, ako rôzni prekladatelia pristupujú k zadaniam. Každý prekladateľ prináša na stôl svoje zázemie, svoj vlastný súbor skúseností, perspektív a jazykovej vnímavosti, čo vedie k odlišnej interpretácii toho istého textu. Niektorí prekladatelia uprednostňujú vernosť pôvodnému jazyku, snažia sa zachytiť hlas a štýl autora čo najvernejšie. Niektorí prekladatelia uprednostňujú vernosť pôvodnému jazyku, snažia sa zachytiť hlas a štýl autora čo najvernejšie. Iní majú kreatívnejší prístup a dovoľujú si reinterpretovať a pretvoriť text spôsobom, ktorý rezonuje so súčasnými čitateľmi alebo ich vlastnou predstavou knihy (tu by sme mohli spomenúť preklad Dracula od Brama Stokera v islandčine, ktorý vytvoril Valdimar Ásmundsson. .pozrite si to – na vlastné riziko).
Vplyv výberu prekladu
Jedným z najzaujímavejších aspektov porovnávania rôznych prekladov tej istej knihy je odhaľovanie jemných rozdielov a nuáns, ktoré sa objavujú. Od variácií v slovnej zásobe a syntaxe až po zmeny v tóne a nálade, každý preklad ponúka čitateľom nový objektív, cez ktorý sa môžu na príbeh pozerať.
Preklad však nie je bez problémov a pri tomto procese sa môžu stratiť aj nuansy. Kultúrne odkazy môžu byť nejasné alebo stratené v preklade, idiomatické výrazy môžu stratiť svoj vplyv a jemné slovné hračky alebo lingvistické výstrednosti môžu byť ťažko tlmočené v inom jazyku. V dôsledku toho sa čitatelia môžu stretnúť s rozdielmi v tóne, štýle a interpretácii v rôznych prekladoch tej istej knihy, čo vyvoláva otázky o povahe prekladu a hraniciach jazykovej a kultúrnej vernosti.
Prijatie rozmanitosti a komplexnosti
Preložená literatúra ponúka čitateľom okno do rôznych kultúr, perspektív a spôsobov videnia sveta. Napokon, krása prekladovej literatúry spočíva v jej schopnosti prekračovať jazykové a kultúrne hranice, vytvárať spojenia medzi ľuďmi z rôznych prostredí a vytvárať hlbšie pochopenie ľudskej prirodzenosti. Či už je to prostredníctvom verných prevedení alebo trúfalých reinterpretácií, každý preklad pridáva jedinečnú vrstvu k pokladu svetovej literatúry a pozýva čitateľov na cestu objavovania a skúmania naprieč jazykmi a kultúrami.
Pre projekt BiblioLingua sme sa rozhodli preložiť niektoré e-knihy do národných jazykov partnerstva. Pre projekt BiblioLingua sme sa rozhodli preložiť niektoré e-knihy do národných jazykov partnerstva. Preto môžete pozorovať jemné rozdiely medzi anglickou, španielskou a francúzskou verziou Goetheho „Utrpenie mladého Werthera“ alebo medzi anglickou, estónskou a talianskou verziou Wildeovho „Portrét Doriana Graya“ a v mnohých ďalších e-knihách… prečítajte si ich a možno v nich nájdete nuansy, kultúrne rozdiely alebo skúsenosti prekladateľov, ktoré sa mohli nachádzať v národných verziách týchto európskych majstrovských diel.
Zdroje
Pillière, L. (2018). Style and voice: lost in translation? Études De Stylistique Anglaise/Études De Stylistique Anglaise, 12, 225–252.
Gandin, S. (2009). What is really lost in translation?: some observations on the importance and the ethics of translation. ResearchGate.
Katan, D. (2020). TRANSLATING THE “LITERARY” IN LITERARY TRANSLATION IN PRACTICE. Unisalento.